"Európsky chemický priemysel už
dlho požaduje osobitný plán na podporu najväčšej
transformácie vo svojej histórii; do roku 2050 sa
chemické odvetvie EÚ bude musieť stať klimaticky neutrálnym,
obehové, digitalizovať svoje procesy a prechod na bezpečné a
udržateľné chemikálie. Všetky tieto opatrenia si do
roku 2050 vyžadujú ďalšie investície vo výške
desiatok miliárd eur . A to všetko sa musí stať vo veľmi napätom
geopolitickom prostredí" konštatuje stanovisko CEFIC. Prezident CEFIC Martin Brudermüller: "Dnes sa dosiahol dôležitý míľnik na vzrušujúcej, ale náročnej ceste
pre náš sektor k splneniu cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický
priemysel EÚ už uskutočňuje svoju
transformáciu, ale potrebujeme jasnosť, perspektívy a
smerovanie, ako sa k nemu dostať. Cesta transformácie poskytuje
nášmu odvetviu jasnejšie informácie o
tom, "ako" a "kedy". Úspešná
realizácia pomôže definovať budúcnosť nášho priemyslu v Európe na
nadchádzajúce desaťročia. Sme pripravení spolupracovať s Európskou
komisiou, vládami členských štátov a Európskym parlamentom, aby
prispeli svojím dielom k tomu, aby sa tak stalo." Na ceste transformácie sa stanovuje takmer 200
konkrétnych opatrení, ktoré majú inštitúcie EÚ, členské štáty a
priemysel prijať, aby sa transformácia
uskutočnila. To by malo pomôcť ubezpečiť
priemysel, že Európa je miestom, kde môžu investovať
svoje investície. Chemický priemysel EÚ podporuje
Európsku zelenú dohodu a má ambíciu stať sa do
roku 2050 klimaticky neutrálnym. Chemický priemysel poskytuje
takmer 1,2 milióna priamych pracovných miest v celej Európe a zohráva kľúčovú
úlohu pri ponúkaní riešení na dosiahnutie Európskej zelenej
dohody. Napríklad chemikálie sú kľúčovými komponentmi pre elektrické
batérie na rozšírenie sortimentu elektrických vozidiel, izolačných
panelov a náterov, ktoré znižujú spotrebu energie v budovách, a
kompozitné materiály pre lopatky veterných turbín, ako aj mnoho ďalších
dôležitých funkcií. Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a
farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR k tomu poznamenal: "Nevyhnutnosť
transformácie európskeho chemického priemyslu na bezemisné prevádzkovanie bola
aj témou rokovania slovenského premiéra Eduarda Hegera a delegácie CEFIC na
čele s prezidentom Martinom Brudermüllerom v októbri 2022
v Bratislave. Predchádzal tomu okrúhly stôl slovenského chemického
priemyslu s Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom
Mensinkom, českým, rakúskym a maďarským prezidentom asociácií
chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských
výrobcov v chemickom priemysle. CEFIC v spolupráci s národnými
asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical
Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom
zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu. Od národných vlád
sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných
dokumentov. Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto
procesu. Situáciu navyše komplikuje aj energetická kríza a jej dramatický vplyv
na ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe. Premiér E.Heger
prisľúbil podporu pri takejto
transformácii." Európska únia (27 štátov) je druhým najväčším výrobcom
chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a
chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo
predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti
Európy. Fakty a čísla 2022). Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych
vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných
miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých
hodnotových dodávateľských reťazcoch Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu
produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu
tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na
svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom
priemysle s 9, 4 miliardami investovaných EUR ročne. Výroba a preprava
chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal
energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie. Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ
ide o emisie oxidu uhličitého (CO2) (920 Mt (CO2 v roku 2020), za cementom
a oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle sa
používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. Ako sa zdôrazňuje v
príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), je
potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach. V
scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie
emisií CO2 z primárnej chemickej výroby. V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok.
Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z
chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990,
zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v
porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050
predstavujú ďalší dôležitý krok.
Autor: admin
|
Svisiace odkazyHodnotenie lnkuHlasov: 0 Monosti |